Novinky
Adriana Hosťovecká: Prázdne tribúny sú našou nočnou morou
Začala sa nová sezóna 2021/2022. Ako ste strávili leto a ako prebiehala príprava?
Leto bolo náročné. Snažili sme sa aj s celým klubom dobehnúť stratený rok. Deťom sme organizovali denné kempy, odohrali sme nejaké turnaje a zápasy a trénovali sme, aby sme sa pripravili na novú sezónu. Veríme, že nám bude priať... Pri senioroch sme mali režim trocha iný. V druhej polovici júna sme pripravili try out (výber, cez ktorý sme dopĺňali káder) a od 1. 8. trénujeme, zápasujeme a karanténujeme. Je to náročné.
Nie je tajomstvom, že minulá sezóna bola pre celý šport v negatívnom slova zmysle výnimočná... Minimálne z dôvodu, že sa hrala celá bez divákov. Ako sa Vám to podarilo zvládnuť?
Bolo to smutné. Šport je fenomén, ktorý spája aj nespojiteľné. Prázdne tribúny sú našou nočnou morou. Taká bola celá sezóna.
Keď to porovnáte so sezónami pred pandémiou, o aké zisky ste za posledné dva roky prišli?
Okrem výpadkov zo vstupného (pri senioroch) sme prišli o zisky z bufetov a, samozrejme, o súkromné zdroje. Štát nestimuluje spoločnosti, aby nás podporovali, robia to len ľudia, ktorí milujú šport. Firmy nemajú iný dôvod pomáhať športu či kultúre. Pán Boh zaplať za spoločnosti, akou je napr. GRANDEN. Za posledné 2 roky nám poklesli príjmy zhruba o 400 tisíc eur. Je pravda, že náš klub ušetril napr. na doprave, na organizácii zápasov a pod. Muži a mládežníci tvoria jeden klub, nemáme oddelenú mládež a mužov. Takže prišli sme o príjmy, ale mládežníci nehrali a netrénovali vôbec, takže na organizácii zápasov a na doprave sme pri nich ušetrili, takže sa to ako – tak vyrovnalo. Ale ak mám povedať pravdu, rada by som sa trápila so zháňaním peňazí, len aby sme mohli hrať.
Ako je to s pomocou od štátu? Bolo avizované, že sa kluby dočkajú podpory...
Dočkali sme sa akej – takej pomoci. Bola nastavovaná veľmi necitlivo voči športu. Robili to ľudia, ktorým je šport cudzí, inak si to neviem vysvetliť.
Začiatok novej sezóny sa zároveň nesie aj v znamení príchodu tretej vlny, s ktorou sa opäť spájajú isté obmedzenia. Čo hovoríte na aktuálne platné nariadenia?
Pomoooc. SOS. Mám obavy.
Viacero klubov, aj z iných športov, už dávnejšie avizovalo vážne finančné problémy. Viete o nejakých, ktoré to nezvládli?
O takých, ktorí by to zabalili úplne, neviem. Ale dýcha sa nám viacerým veľmi ťažko. Vlastne, nepoznám nikoho, kto to zvláda absolútne bez problémov. Šport prišiel o trénerov, kluby ich počas pandémie neplatili, našli si inú prácu. Mladí ľudia už neveria, že sa môžu športom uživiť, toto bude mať fatálne následky.
Pocítili vo Vašom klube dopad pandémie na šport aj rodičia detí? Napríklad spôsobom, že ste boli prinútení zvýšiť členské poplatky?
Nezvyšovala som poplatky. Dokonca nás rodičia podporili aj v čase, keď mali deti a mládežníci šport úplne stopnutý. Rodičia sa správali skvelo, preto sme sa snažili im aj deťom všetko v lete vynahradiť.
O ťažkej situácii slovenských klubov, nielen hokejových, sa hovorilo už pred pandémiou. Čo by sa podľa Vás malo prioritne zmeniť, aby sme sa priblížili hokejovo vyspelejším krajinám? Nielen výsledkovo, ale podmienkami na klubovej úrovni.
Štát sa nespráva k športu tak, ako by sa mal. Neuvedomuje si, že šport nie je len výchova reprezentantov, že to je aj prevencia do budúcna v sociálnej i zdravotníckej oblasti. Na toto zabúdajú. Je všeobecne známe, že 1 dolár investovaný spoločnosťou do športu sú 3 doláre, ktoré ušetríme v zdravotníctve. U nás si zatiaľ zarábame na invalidných dôchodcov a ľudí s civilizačnými chorobami. Niekto by sa mal zamyslieť. Vliezť do politiky a nahrabať funkcie neznamená uspokojiť sa. Znamená to záväzok, že niečo urobíme pre túto krajinu. Na toto naši politici zabúdajú. Radom a bez rozdielu.